Spoločnosť Prometheus - Klub Pezinok

Slávnostné otvorenie

V sobotu 21. 6. 2008 sa už pred pol jedenástou začali schádzať prví pozvaní účastníci i hostia. Slávnostné zhromaždenie otvoril krátko po jedenástej hodine Ing. Marián Baťala (na fotografii sprava), ktorý privítal účastníkov, oboznámil ich s programom a uviedol slávnostný prejav k Svetovému dňu humanistov a vyhláseniu Cien humanistov 2008.

Slávnostný prejav predniesol predseda Spoločnosti Prometheus PhDr. Roman Hradecký (na fotografii zľava). V prejave zdôraznil význam humanizmu a predovšetkým sekulárneho humanizmu v súčasnom svete. Stručne hovoril o úlohách a činnosti Spoločnosti Prometheus. Vysvetlil dôvody, ktoré Spoločnosť Prometheus viedli k zavedeniu novej tradície - odovzdávaniu Cien humanistov práve počas Medzinárodného dňa humanistov.

Kultúrny program

Slávnostnú atmosféru v úvode i priebehu odovzdávania ocenení dotvoril krátky kultúrny program. Bolo to vystúpenie huslistu Ing. Milana Voskára, (fotografia vľavo) ktorý počas tejto slávnostnej akcie zahral dve skladby.

Fragment z poémy „Slovo“ od Miroslava Válka zarecitoval absolvent Akadémie múzických umení Banská Bystrica Michal Nikodem, (fotografia vpravo) ktorý tiež prečítal charakteristiky - odôvodnenie udelenia cien humanistov 2008.

Odovzdanie ocenení

Ceny humanistov 2008 odovzdali riaditeľ odboru pre európske záležitosti na Úrade vlády SR Daniel Ország a predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký.

Čestný titul Humanista roka bol udelený Múzeu SNP v B. Bystrici. V odôvodnení ocenenia sa uvádza:

Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici pripravilo v roku 2007 k 65. výročiu začatia deportácií dlhodobý projekt pod názvom Projekt Vagón. Cieľom tohto projektu bolo sprístupniť zrozumiteľnou formou v dvoch dobových historických vagónoch problematiku rasovo prenasledovaných ľudí na Slovensku v rokoch 1939-1945. Výnimočnosť projektu spočíva v prepojení jedinečnosti informácií s jedinečnosťou zážitku, pocitu deportovaných ľudí. Osobitným prínosom bola zvolená forma prezentácie expozície, jej putovanie po 30 mestách Slovenskej republiky v roku 2007 a 12 mestách Českej republiky v roku 2008.

Odozva vo verejnosti, s ktorou sa projekt stretol a jeho návštevnosť, viac ako 90 000 návštevníkov za 10 mesiacov trvania projektu, svedčia o tom, že tento projekt prezentoval výrazné humanistické posolstvo, ktoré našlo pochopenie u návštevníkov. Dokresľuje to aj zápis z pamätnej knihy: „Áno, bolo to strašné uznávam. Je ťažké všetko si to tak naozaj predstaviť. Muselo to byť strašné. Nechcela by som byť v tej dobe ani ako Žid, ani ako ten, čo Žida nenávidel.“

Je to možno o to významnejšie, že projekt bol prioritne určený predovšetkým mladej generácii, žiakom a študentom škôl. V tejto súvislosti je potešujúce, že nešlo o jednorazovú akciu, či podnet pre žiakov, ale návšteva expozície vo vagónoch bola inšpiráciou pre mnohoraké pokračovanie a bádanie, či úvahy o dobe a tragických osudoch ľudí, ktoré tento projekt prezentoval. Zapojenie mladých ľudí ako lektorov prinieslo svoje ovocie v ich postojoch a prístupe k problematike, zrozumiteľnosti výkladu i jeho prijímanie rovesníkmi.

Svedčia o tom aj zápisy z pamätnej knihy, z ktorých vyberáme: Som naozaj rada, že som sa mohla zúčastniť na takomto projekte. Dozvedela som sa množstvo nových informácií, ktoré sú strašné pri predstave, že sa také niečo v skutočnosti udialo. Preto by sa takéto projekty mohli organizovať častejšie, aby sa o tom dozvedeli mladí ľudia a zabránili, aby sa niečo podobné v budúcnosti neopakovalo. Ďakujem.

Zmyslom ceny Humanista roka je oceniť jedinečné počiny a aktivity pri šírení, presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku. Pre tento rok táto cena patrí Múzeu Slovenského národného povstania, ktoré uskutočnilo dvojročný výnimočný projekt, ktorý patrí medzi najúspešnejšie aktivity slovenského múzejníctva v poslednom období.

Čestný titul Veľvyslanec humanizmu bol udelený výnimočnej osobnosti - profesorovi MUDr. Alexandrovi Rehákovi, DrSc.. V odôvodnení ocenenia sa uvádza:

Profesor Rehák, (na fotografii druhý zľava) sa pred deväťdesiatymi rokmi narodil v sedmohradskom mestečku Salonte v Rumunsku, kde pôsobil jeho otec ako učiteľ gymnázia. Keď mal dva roky rodina sa presťahovala do Skalice, kde žil až do svojich vysokoškolských čias. Štúdium medicíny ukončil v roku 1940 a dynamika doby ho vtiahla do vojnového virvaru priamo na východný front, kde bol pridelený k reorganizovanej Pešej divízii. Jeho osobné hodnotové založenie ho nasmerovalo k prechodu na stranu Červenej armády a neskôr do 2. československej paradesantnej brigády. S touto jednotkou, v ktorej prešiel viacerými funkciami, sa zúčastnil nielen bojov na Dukle, ale ako jej šéflekár aj Slovenského národného povstania.

Po vojne svoje osudy spojil s kožnou klinikou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde s menšími prestávkami pracoval až do odchodu do dôchodku. Pracoval však aj v Iraku a Kuvajte, kde pomáhal vzniku lekárskej fakulty a pôsobil aj vo funkcii poradcu kuvajtského ministra zdravotníctva.

Jeho osobná skúsenosť s hrôzami vojny, úlohou viery a ideológie v nej, bezprostredný dotyk s biedou a hladom výrazne sformovali jeho humanistické presvedčenie. Sám o tom hovorí: „Mne humanistické hnutie zaimponovalo tým, že zdôrazňuje toleranciu a plne rešpektuje ľudí – bez rozdielu, či sa hlásia alebo nehlásia k náboženstvu. Veľa očakávam od budúcnosti, keď si ľudia uvedomia význam vedeckého poznania, vzájomnej tolerancie, úcty k ľuďom s iným zmýšľaním či náboženským presvedčením.“

Akosi samozrejme a bezprostredne sa zapojil do činnosti Spoločnosti Prometheus, kde sme využili jeho široké jazykové znalosti a vynikajúce zručnosti v práci s počítačom a internetom. Zverili sme mu zahraničné kontakty. Predovšetkým vďaka nemu sa naše zahraničné aktivity dostali na takú úroveň, za akú by sa nehanbila ani tá najväčšia mimovládna organizácia na Slovensku.

Svoje bohaté vedomosti a skúsenosti pretavuje aj do viacerých publikácií, či už autorských, alebo prekladov, ktoré sú obohatením našej knižnej scény, kde sa akosi titulom s humanistickým obsahom nedostáva miesto. Tu je aj priestor, aby sme ocenili jeho zásluhy pri vydávaní nášho časopisu Prometheus. Bol to práve náš priateľ, Alexander Rehák, ktorý sprostredkoval grant od Americkej humanistickej asociácie a významne pomohol rozbehnúť projekt vydávania časopisu.

Podľa neho má naša organizácia svetských humanistov pred sebou dobrú budúcnosť. Ako hovorí: „Dnes sa sekularizácia objavuje ako jedna z ďalších možností rozvoja kultúry a celej našej spoločnosti. A to je jeden z hlavných momentov, ktorý ma presvedčil o tom, že aj Spoločnosť Prometheus, ktorá je časťou našej verejnosti zaznávaná, má na Slovensku svoju perspektívu.“

Ak dnes prvý krát udeľujeme čestný titul Veľvyslanec humanizmu je len samozrejmé, že sme ho jednomyseľne prisúdili výnimočnej osobnosti, ktorá nás oslovuje nielen hĺbkou svojho myslenia, múdrosťou a rozhľadenosťou, ale aj nevšednou skromnosťou – profesorovi MUDr. Alexandrovi Rehákovi, DrSc.

Prevzatie ocenení

Ocenenia priamo na slávnostnom zhromaždení za Múzeum SNP v Banskej Bystrici prevzal jeho riaditeľ - Stanislav Mičev a za Dr. Alexnadra Reháka, ktorý sa kvôli zdravotnému stavu nemohol odovzdávania cien zúčastniť osobne, cenu prevzala jeho dcéra - Zuzana Kočišová. (Na fotografii zľava doprava: Stanislav Mičev, Zuzana Kočišová a Roman Hradecký.)

Plakety Veľvyslanec humanizmu a Humanista roka 2008 vytvorili akademická maliarka Darina Kopková a keramik Zdenek Kopka z Košíc.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa humanistov a odovzdávania Cien humanistov 2008 sme dostali pozdravy od týchto našich priateľov:

David Pollock
President, European Humanist Federation

Vera Pegna
EHF representative to OSCE

doc. PhDr. Josef Haubelt, DrSc.
Volná myšlenka ČR

Hope Knutsson
President of Sidmennt
Icelandic Ethical Humanist Association

Dr. Volker Mueller
President of DFW (Germany)

Prof. Dabir Tehrani
The Humanist Society of Scotland

Ann James
Humanist Association of Ireland (HAI) Secretary

Naši ctení hostia:

Daniel Ország - predstaviteľ podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny; riaditeľ odboru pre európske záležitosti

Oto Wágner, člen Predsedníctva ÚR SZPB

Účastníci a diskusie pred i po ukončení slávnostného aktu odovzdávania ocenení:

Prišli, stretli sa a diskutovali ženy i muži, starí, mladí i najmladší.