Charles Darwin a jeho evolučná teória
Na štarte do svojho dospelého života sa takmer stal duchovným pastierom a v zrelom veku svojimi vedeckými závermi rozbil konvenčné názory svojej doby o stvorení, čím prispel k ťažkej porážke náboženského pohľadu na svet a vznik človeka.
Charles Darwin načrtol krátku osnovu svojej práce o premene druhov už v roku 1842 a dnes sa nám zdá samozrejmé to, k čomu sa svojou vedeckou prácou dopracoval a publikoval v roku 1859 pod názvom The Origin of Species – O pôvode druhov.
Tisíc dvesto päťdesiat výtlačkov, ktoré sa v novembri 1859 dostali do londýnskych kníhkupectiev, sa ešte v ten deň rozpredalo. Druhé vydanie, ktoré vyšlo začiatkom roku 1860 v trojtisícovom náklade, sa minulo za pár týždňov.
Nijaká iná vedecká práca do tých čias nevyvolala taký ohlas: nediskutovali o nej iba vedci, ale každý, kto sa o nej dopočul. A to napriek tomu, že sa v knihe rozoberal prísne vedecký základný problém: pod vplyvom akých činiteľov sa svet v minulosti menil a ešte i dnes mení, čo je hybnou silu vývoja. Bolo zrejmé, že ak sa prijateľne vysvetlia príčiny vývoja, bude sa musieť prijať aj sám vývoj.
A práve to bolo príčinou, že mnohí ľudia veľmi dlho a s veľkým zápalom diskutovali o Darwinových záveroch. Kto prijme myšlienku vývoja živého sveta, musí sa vzdať predstavy, že svet – a všetky živé bytosti – stvorila nejaká nadprirodzená bytosť. A to je základnou poučkou takmer všetkých náboženstiev. Nuž a poprieť ktorékoľvek náboženské tvrdenie bolo v Darwinovej dobe čímsi neslýchaným. Preto Darwin dlho váhal kým odovzdal prácu do tlače.
V knihe O pôvode druhov takmer niet zmienky o pôvode človeka okrem jednej vety. Darwin na konci knihy poznamenal: „Objasní sa aj pôvod človeka a jeho história“. Z knihy však jasne vyplýva, že ak sa živý svet vyvíjal od nižších druhov k vyšším, od najjednoduchších k zložitejším, ani človek nemôže byť výnimkou. Aj človek musel prejsť vývojom, kým nadobudol dnešnú podobu, a jeho predkov treba hľadať niekde vo svete zvierat.
Darwin sa nemohol vymaniť z prísnej logiky, ktorá mu diktovala napísať aj prácu O pôvode človeka. Túto knihu čítalo menej ľudí, verejnosť sa o nej dozvedela z rôznych správ a hodnotení, preto sa Darwinove názory dostávali k poslucháčom skreslené, poprekrúcané, skomolené. A verejnosť si z celého problému uchoval myšlienku, že „človek pochádza z opice“.
Keby sme hľadali v knihe O pôvode človeka nejaké senzácie, boli by sme sklamaní. Darwin v nej zdĺhavo a opatrne dokazuje, že predkov človeka treba hľadať vo svete zvierat, a tvrdí iba to, že človek a ľudoop mali spoločného predka.
V súčasnosti, až na výnimky (predovšetkým zo strany náboženských fundamentalistov), väčšina odborníkov akceptuje Darwinom objavenú skutočnosť, že organický život na našej planéte vznikol v najjednoduchších formách a za milióny a milióny rokov sa nepretržite vyvíjal, čo znamená, že vyššie živočíchy sa vyvinuli z nižších.
Darwin vyvolal svojou prácou revolúciu v biológii (biológia doslova znamená veda o živote). Vykonal obrovský kus práce pred ktorým sa treba z úctou skloniť. Revolúciu v biológii si dnes musíme predstaviť ako dvojstupňovú: Prvým stupňom bolo zistenie evolúcie a druhým, oveľa ťažším pochopenie príčiny evolúcie. Darwinova teória prenikla hlboko do vedy a spoločnosti, pričom zostalo len málo, čoho by sa nedotkla. Takmer storočie viedli vedci ostré spory o tom, ako evolúcia funguje. Konsenzus sa v tejto otázke začal v rámci vedeckej komunity vynárať až v tridsiatych rokoch 20. storočia, keď hlbšie pochopenie genetiky viedlo k zrodu modernej neodarwinistickej syntézy.
V laickej verejnosti doteraz nejestvuje zhoda v tom, či sa druhy vôbec vyvíjajú a už vôbec nie v tom, či človek vznikol čisto prírodnými procesmi z iných foriem života. Vrcholom neochoty uznať evolúciu ako fakt je existencia tzv. kreacionizmu, napriek tomu, že evolúciu ako fakt uznala už aj rímskokatolícka cirkev ústami pápeža Jána Pavla II.
Darwinizmus bol revolúciou v dejinách vied – stal sa základom modernej biológie, vedy zaoberajúcej sa živou prírodou, ktorá sa oproti vývoju vied skúmajúcich neorganickú prírodu (matematika, fyzika, chémia ...) oneskorila o sto rokov.
Nástup darwinizmu maj aj veľké svetonázorové dôsledky: zatiaľ čo Koperníkove a Newtonove fyzikálne objavy o priestore a čase iba spochybnili náboženský obraz sveta, teória evolúcie tým, že poprela stvorenie sveta, teda aj živočíchov a človeka, zničila jeho najpevnejšie základy.
Darwin svojim výskumom zmenil svet aj samého seba. Na začiatku veriaci človek postupne strácal vieru v Boha až nakoniec prestal veriť úplne. V roku 1873 v dotazníku pre Francisa Galtona na otázku: Odradila vás náboženská viera, ktorú ste si osvojili v mladosti, od slobody skúmania? Odpovedal; „Nie“. Pred smrťou povedal: „Smrti sa nebojím“. Nežiadal útechu. Až do poslednej minúty prijímal život a smrť tak, ako prišli.
Spoločnosť Prometheus
(Zdroj: www.prometheus.unas.cz)
Darwinova pracovňa