Humanizmus
Humanizmus
je etický, vedecký a filozofický svetonázor, ktorý zmenil svet. Jeho korene nachádzame u filozofov a básnikov starého Grécka a Ríma, v konfuciánskej Číne a v hnutí Carvaka v klasickej Indii. Humanistickí umelci, spisovatelia, vedci a myslitelia modelujú modernú éru vývoja sveta už dlhšie ako pol tisícročia. Moderný humanizmus vznikol v období renesancie, keď viedol k položeniu základov modernej vedy. V priebehu Osvietenstva splodil nové myšlienky sociálnej spravodlivosti a inšpiroval demokratické revolúcie našich čias. Humanizmus pomáhal vytvárať nové etické názory zdôrazňovaním hodnoty slobody a štastia, ako aj ceny všeobecných ľudských práv. Mnohé zdedené staré ideály a tradície už nie sú vhodné na riešenie dnešných situácií a tým menej budúcich možností. Pre úspešné stretnutie s rozvíjajúcou sa globálnou spoločnosťou je nevyhnutné nové myslenie založené na vedeckom poznaní - a práve toto je charakteristický znak humanizmu.
• • •
Humanizmus v Amsterdamskej Deklarácii 2002:
Humanizmus je výsledkom dlhých tradícií slobodnej myšlienky, ktoré inšpirovali mnohých svetových mysliteľov a tvorivých umelcov a umožnili vznik vedy. Základy moderného humanizmu uvádzame v ďalšom:
Humanizmus je etický. Potvrdzuje hodnoty, dôstojnosť a autonómnosť jedinca a právo každej ľudskej bytosti na čo najväčšiu slobodu zlučiteľnú s právami ostatných. Humanisti majú povinnosť starať sa o celé ľudstvo, vrátane budúcich generácií. Humanisti sú presvedčení, že morálnosť je súčasťou ľudskej povahy založenou na porozumení a starostlivosti o iných, nepotrebujúca žiadne vonkajšie sankcie.
Humanizmus je racionálny. Usiluje sa používať vedu tvorivo, nie deštruktívne. Humanisti sú presvedčení, že riešenie problémov sveta spočíva v ľudskom myslení a činnosti, nie božích zásahoch. Humanizmus presadzuje uplatňovanie vedeckých metód a slobody skúmať problémy ľudského úspešného bytia. Avšak humanisti sú tiež presvedčení, že využívanie vedy a technológie sa musí podriaďovať ľudským hodnotám. Veda nám dáva prostriedky, avšak ľudské hodnoty musia určovať ciele.
Humanizmus podporuje demokraciu a ľudské práva. Humanizmus smeruje k čo možno najúplnejšiemu rozvoju každej ľudskej bytosti- Zastáva názor, že demokracia a rozvoj človeka sú vecou práva. Princípy demokracie a ľudských práv možno aplikovať na mnohé ľudské vzťahy a nie sú obmedzené na metódy vládnutia.
Humanizmus trvá na tom, že osobná sloboda musí byť spojená so spoločenskou zodpovednosťou. Humanizmus sa usiluje budovať svet na myšlienke osobnej slobody jednotlivca zodpovedného spoločnosti za prírodu. Humanizmus je nedogmatický , nevnucuje žiadne vierovyznanie na svojich stúpencov. Je teda zástancom výchovy bez akejkoľvek indoktrinácie.
Humanizmus je odpoveďou na širokú požiadavku smerujúcu k vytvoreniu alternatívy dogmatického náboženstva. Väčšie náboženstvá sveta vyhlasujú, že sa zakladajú na navždy platných zjaveniach a mnohé sa pokúšajú vnútiť ich svetonázory na celé ľudstvo. Humanizmus uznáva, že spoľahlivé vedomosti o svete a o nás samotných vznikajú súvislým procesom skúmania , vyhodnocovania a prehodnocovania.
Humanizmus si vysoko cení umeleckú tvorbu a obrazivosť ako aj uznáva transformujúcu schopnosť umenia. Humanizmus vysoko hodnotí význam písomníctva, hudby a zobrazovacích umení ako aj divadelníctva v osobnom rozvoji a uspokojovaní.
Humanizmus je svetonázor smerujúci k čo možno najväčšiemu uspokojeniu pestovaním etického a tvorivého života a ponúka etický a racionálny prostriedok prístupu k výzvam našich čias. Humanizmus môže sa stať životným spôsobom každého a všade.
Medzinárodná Humanistická a Etická Únia (IHEU) - Kongres 2002